Posledné mesiace niesli v sebe potenciál zmeny. Naše kontakty „naživo“ sa preniesli do online sveta. Priznajte sa, kto z Vás si našiel zaľúbenie v „nekontaktnom“ kontakte cez obrazovku počítača, namiesto živého „kontaktného“ kontaktu? Škola intuície sa pozrela tomuto zdanlivo neškodnému trendu „na zúbky“ 🙂
Nepochybne, možnosti „zoomov a meetov“ nás v karanténnom odlúčení zachránili. Mohli sme sa vidieť, počuť, spolu debatovať, kolegovia si navzájom radiť, vzdelávačky vzdelávať, mnohé firmy a pracoviská ďalej fungovať… Nestratili sme úplne kontakt.
Keďže sa inak nedalo, bola to pre nás všetkých jediná možnosť. Aj Škola intuície ju využila a celé 2 mesiace sme sa s deťmi „stretávali“ v digitálnom priestore, aby sme ich my, lektorky, mohli naďalej posúvať v rozvoji ich intuície a pravej hemisféry. Spočiatku sme si vraveli: „Však to nie je žiadna prekážka… Mimozmyslové informácie sú predsa „bezbariérové“, nenarušiteľné vzdialenosťou a priestorom.“
„Extra sensory perception“ funguje aj na diaľku, a hoci by niekto bol aj v Amerike, keď sa na seba telepaticky naladíme, v príjme signálu nie je žiaden problém :). Túto premisu sme si, samozrejme, aj potvrdili a nadobudli nové zaujímavé skúsenosti v oblasti našich vzdelávacích tém… Vďaka za ne 🙂
To, že online kontakt poskytuje nesporné výhody, zistili už pred pár rokmi mnohé vzdelávacie inštitúcie a vytvorili rôzne kurzy a vzdelávacie produkty. Pozitíva sú pre nich nesporné: Nie je potrebné cestovať, netreba prenajímať priestory, produkt sa dá replikovať miliónkrát bez ďalších nákladov, osloviť sa dá celá republika jedným vrzom…
LENŽE…
Napriek všetkým týmto výhodám po pár online stretnutiach vo mne vznikli zmiešané pocity.
KAM BY NÁS DOVIEDLA TÁTO CESTA?
Ak sa nad tým zamyslíme z hľadiska energetického a neurovedeckého, narazíme hneď na niekoľko dilematických faktov.
Prána (energia) je súčasťou každej bytosti – prúdi v našich telách, bez nej by sme nežili. Je to taký neviditeľný fenomén každého z nás… Cez svoje pránické telo dokážeme nacítiť iného človeka, navnímať jeho energeticko-informačné pole.
Pri virtuálnom vzdelávaní však na tento faktor môžeme zabudnúť. Nevytvárame spoločnú „auru“, necítime tú vzájomnú blízkosť, ten živý ľudský kontakt. Nemôžeme sa objať, chytiť za ruky, vyjadriť spokojnosť potľapkaním po pleci. Pri online učení sa proste dobrovoľne „vzdávame“ tohto nesmierne dôležitého ľudského rozmeru, tejto až bazálnej ľudskej potreby živého kontaktu…
Z neurovedeckého pohľadu si potrebujeme všimnúť jednu základnú, na prvý pohľad nie príliš zjavnú vec. Náš mozog si každú skúsenosť ukladá. Opakovaním jednej a tej istej činnosti sa vybudujú v mozgu neurónové dráhy, ktoré po určitom čase vytvárajú v našich životoch automatický návyk. Človek začína konať podvedome vychádzajúc z týchto v mozgu uložených skúseností. Každá nová skúsenosť sa potom javí ako niečo nepohodlné, nepríjemné.
Ak sa príliš zakotvíme v online prostredí, ktoré je anonymnejšie, nevyžaduje od nás priamy kontakt, v ktorom sa môžeme „schovať“ za umelo vytvorený imidž, potom sa pri živom stretnutí už necítime tak komfortne. Nemali by sme sa predsa kam skryť, museli by sme vyliezť zo zóny anonymity, vystavili sa riziku nutnosti vyjadriť sa…
Na prvý pohľad sa nedeje nič až také závažné…
AVŠAK TU JE AJ PRE VÁS, MILÍ INTUITÍVCI, PODNET K ZAMYSLENIU SA.
Úvaha, ktorá si vyžaduje kus kritického myslenia a strategického uvažovania.
Ak už malé deti sú vystavované tomuto online prostrediu viac, ako je to nutné, veľmi rýchlo si to ich mozog uloží ako samozrejmú realitu. Tým sa odpoja od reálneho života, od ľudského kontaktu, od zdieľania života, aký naozaj je. Stávajú sa odseparovanými jedincami dôverujúcimi len online svetu. Čokoľvek, čo sa človek naučí počas detstva, dostáva sa tak hlboko do jeho podvedomia, že je už len veľmi náročné tento vzorec nájsť a zmeniť.
Predstavte si, že takto vychováme celú generáciu! Generáciu schovávajúcu sa za obrazovkami svojich počítačov a nekomunikujúcu naživo. Jedincov sledujúcich dianie vo svete len cez mediálny priestor, jedincov, ktorí nevykuknú von, aby zistili, ako to tam vyzerá naozaj??? Nevyrastie nám náhodou „stádo“ ovplyvniteľných ľudí, ktorým sa dá do online priestoru púšťať, čo bude treba???
Ak sa „zamedzí“ živému kontaktu medzi ľuďmi, potom celá spoločnosť stráca silu. Nemá vybudované naozajstné živé vzťahy a vzájomnú ľudskú podporu!!!
Buďme preto pozorní a vnímajme, čo sa môže „vyvrbiť“ z týchto tendencií presunúť ťažisko ľudskej komunikácie do virtuálneho sveta. Nie je to konšpirácia. Je to základné pochopenie neurovedeckých faktov a výsledok uvažovania na dlhodobej úsečke…
Našťastie naše deti ešte úplne „nezblbli“. Po pár týždňoch každodenného „dištančného online vzdelávania“, zunované a znudené, cítia potrebu skončiť s tým :). Chcú behať, skákať, stretávať sa, spoznávať naozajstný život vonku a nie cez písmenká a úlohy na monitore.
Nenúťme ich preto byť stále online, aby si splnili všetky úlohy. Je za tým totiž oveľa vážnejšia téma, ako sa na prvý pohľad zdá. Dajme im ten priestor spoznávať sa cez živé vzťahy, nájsť si nové kamarátstva… Radi k tomu prispejeme aj my v našej ŠKOLE INTUÍCIE NAŽIVO, na LETNOM MINIKEMPE NAŽIVO alebo v pokročilom vzdelávacom modulu SPIRIT ACADEMY tiež NAŽIVO 🙂
Nájdete nás na FB>>
