Ľubkina škola intuície mi príde ako dar pre naše deťúrence. Tým, že v ďalších ročníkoch sú prizvaní aj rodičia, môžeme sa doma s Matejom rozprávať o tom, ako to vníma, čo si tom myslí. Keď v prvých ročníkoch mal viac trénovania s telom a prepájanie hemisfér, teraz to ide viac do hĺbky a Ľubka im zvedomuje to, čo bolo v nás potláčané. Učia sa navracať sa k sami k sebe, sledovať sami seba, porozumieť svojim pocitom, porozumieť svojmu srdiečku. Aby nestratili ten kontakt. Matej má jedenásť a už mal náznaky prvých „pubiprejavov“, ale keď sa s ním môžem porozprávať o jeho pocitoch, o jeho prežívaní, ktoré vie vďaka tomuto popísať, nemusí dochádzať k veľkým emočným výkyvom, zbytočne sa nevypaľuje a ak aj nejaké prídu, veľmi rýchlo to vie spracovať. Má na výber, pretože dostal možnosť sa vzdelávať. Za to patrí Ľubke moja úprimná vďačnosť, že išla cez systém, nevzdala sa svojho a môže v deťoch podporiť ich potenciál. Ešte ma napadá, čo na tom oceňujem úplne najviac, že sa deti v tomto môžu stretávať. My ako rodičia mu síce môžeme dať toto poznanie, ale v systéme, kde ho nepodporia, začne pochybovať sám o sebe. Takto už vie, že v tom nie je sám, že všetky jeho myšlienky a prejavy sú úplne v poriadku.