Nedávno sa naša lektorka Zuzka Trepková zhovárala o technike „videnia bez oči“ a intuícii s moderátorkou Karin Majtánovou v Dámskom klube na rtv:1
Čoskoro na to prišla myšlienka, čo tak to urobiť aj naopak a vznikla debatka, v ktorej Zuzka vyspovedala Karin :). Pripravili sme otázky, ktoré nás zaujímajú a veľmi priateľský rozhovor mohol prebehnúť.
Takto sme ho pre Vás spracovali. Otázky kladie Zuzka Trepková a odpovedá Karin Majtánová.
Akú úlohu zohráva v Tvojom živote intuícia? Máš nejakú zaujímavú príhodu v súvislosti s intuíciou? Používaš ju aj na dôležité rozhodnutia?
Ja som pomerne intuitívny človek, aspoň si to teda o sebe myslím, spolieham sa na svoju intuíciu veľakrát. Už som sa naučila ju počúvať, že to prvé vnuknutie je správne, aj keď človek nad tým veľakrát rozmýšľa, špiritizuje. Ja mám skôr také predtuchové cítenia, že niečo zlé sa mi ide stať – cítim to tak, visí to nado mnou … Posledná moja skúsenosť, keď ma okradli pri nakupovaní (ukradli mi peňaženku z vrecka kabáta). Keď sa to stalo, prvé, čo mi napadlo: „Fú, konečne, mám to za sebou….“ Vedela som, že sa niečo stane. Viselo to ako mračno nado mnou. Bola som rada, že to nebolo niečo fatálne, že som to zvládla celkom bezbolestne….
Myslím si, že intuíciu používam aj pri stretnutí s ľuďmi. Do života mi prišlo veľmi veľa ľudí a väčšinou som im slepo dôverovala … Naučili ma, že ich mám vnímať otvoreným srdcom, alebo otvorene ich vnímať, a to mi vyselektovalo ľudí v živote. Myslím si, že intuícia hrá veľmi dôležitú úlohu v mojom živote.
Ako vnímaš potrebu rozvíjať deti ako harmonické osobnosti? Čo si myslíš, je potrebné rozvíjať ich intuíciu, kreativitu, predstavivosť?
Pevne verím, že genetika niečo robí a pevne verím, že aj moje deti budú niečo z mojej genetickej výbavy mať, či už sú to niektoré výrazné emócie, temperamentný prejav, možno vnímanie umenia… Intuíciu by mali rozvíjať, aby im niekedy v živote pomohla. Pokiaľ to bude stále len o ráciu a iné vnímanie sveta nedostane zelenú, tak ich to bude ochudobňovať. Nechcem z detí vychovať stroje, ale ľudí, ktorí budú všeobecne rozvinutí. Vnímať, prijímať pocity, vedieť ich používať, selektovať ich. S tým samozrejme súvisí aj intuícia. A keď im to bude v živote pomáhať, tak je to, myslím si, bonus pre nich.
Aký je Tvoj názor na potrebu rozvíjať ich plný ľudský potenciál a čo si myslíš o tom, žeby sa u nich mali povzbudzovať práve ich silné stránky?
To si myslím, že platí všeobecne pre všetky deti…V dnešnej materiálnej dobe, alebo tej faktickej dobe, kedy si chceme všetko dokázať presne vyrátať, aby nám sedelo, nalinajkovať, zaškatulkovať… deti sa to učia aj v škole, aspoň to tak vnímam, že im nedajú možnosť samostatného riešenia, samostatnej úvahy nad nejakou vecou, nejakým problémom, čo si myslím, že ich ochudobňuje, lebo dostanú len jednoznačnú odpoveď, ktorú berú za správnu a už ostatné žiadne iné odpovede pre nich neexistujú.
Dnes už viem aj ja a myslím si, že veľa ľudí sa naučilo vnímať, že svet nie je čierny a biely, ale medzi čiernou a bielou je veľké spektrum farieb a každému môže vyhovovať nejaká iná … Čím skôr sa deti naučia rozvíjať sa aj týmto smerom a akceptovať možno aj názory tých iných, aj také, ktoré sa nebudú stotožňovať s ich názormi…myslím si, že osobnostne ich to posunie dopredu. Myslím si, že hlavne rodičia, možno aj pedagógovia, by mali na to dbať. Deti sa prestávajú hýbať v reálnom svete a utiekajú sa veľakrát do virtuálnych svetov, ktoré si vybudujú ideálne, ale ani v živote nič ideálne nie je. Čím skôr ich necháme pri zemi a možno aj s takou tou možnosť výberu, tým to bude lepšie pre ne.
Čo si myslíš o tom, že už u detí je vhodné rozvíjať vedomie slobody a zodpovednosti? Ako vnímaš výrok: „Každý si je strojcom svojho šťastia“?
…ako absolútne pravdivý, s týmto výrokom sa absolútne stotožňujem, ale tiež verím aj na istý osud a verím, že človek má osud ako keby napísaný, ale časť toho osudu má vo svojich rukách. Niekedy sa v živote stane, že sa dostaneme na rázcestie, na ktorý nás dovedie osud, alebo náš život a máme na tom rázcestí napr. dve cesty – doľava a doprava. Čakáme na vnuknutie, kalkulujeme s možnosťami, čo sa stane, ak pôjdem doprava, ak doľava… A to už je naša možnosť, náš výber a možno naše ovplyvnenie toho osudu, lebo keby sme sa vybrali to inou cestou, bolo by to už nejak inak…. Máme to napísané, ale držíme to čiastočne aj vo svojich rukách.
Treba k tomu pristupovať s takou pokorou. A ešte jedno heslo je veľmi dobré: „Všetko, čo ma nezabie, to ma posilní“. Brať to ako fakt, snažiť sa popasovať s problémami, snažiť sa nájsť to najideálnejšie riešenie, ale pre seba, napriek tomu, že žije v spoločenstve, aj veľmi intimnom ako je rodina, atď.
A ešte k prvej časti otázky: Ideálne už v mladšom veku. Čím skôr sa to dieťa naučí, bude to vedieť používať aj vo svojom dospeláckom živote. Dospeláci sú nalinajkovaní: „To je problém a má takéto riešenie“. A my to akceptujeme. Dieťa môže mať iné riešenie, nehovorím, že lepšie.
Vedieš aj ty svoje deti týmto smerom? Rozvíjaš u nich intuíciu?
Staršia dcéra je už dospeláčka. Je podobný typ ako ja. Páčia sa jej podobné veci a odkukáva 🙂 Prirodzene sa to u nej prejavuje. Myslím si, že intuíciu vie používať, aj sa snaží. Aj keď samozrejme tým, že to nebolo podporené profesionálne, je to len na báze pocitu. Môj syn chodí do Školy intuície. Teší sa, veľmi ho to baví, rozpráva o tom. Zdokonaľuje sa z hodiny na hodinu. Hocikedy sa zahráme, aj ja si to testujem. Vidím, že mu to pomáha, že sa rozvíja. Som s tým spokojná, aj on je s tým spokojný. Myslím si, že to raz v živote ocení.
(Ak Vás záujímajú názory a pohľady iných rodičov na Školu intuície, nájdete tu >>>.)
Medituješ alebo máš nejaké vlastné techniky na stíšenie? Čo tebe pomáha na vysporiadanie sa so stresom?
Ja som veľmi temperamentný človek, taký energický. Stíšenie je pre mňa veľmi, veľmi náročná kategória. Možno tak tíško večer pred spaním. Ja som veriaci človek, modlím sa každý večer pred spaním – to je moja forma meditácie – rozhovor s Bohom (čo sa mi cez deň prihodilo, aké mám prosby, za čo ďakujem). So stresom sa vysporiadavam chôdzou – kráčam, chodím 5, 10, 13 kilometrov, koľko sa dá. Vtedy som sama vonku, sama so sebou upracem si myšlienky, rozmýšľam a hľadám možno riešenie. Nemám rada problémy, ktoré majú málo riešení.
Ďakujeme za krásny spoločný čas a dlhé odpovede 🙂
A kto ešte nevidel na začiatku spomínanú reláciu v Dámskom klube, má možnosť si ju pozrieť v televíznom archíve 🙂 https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14057/221118 (naše vstupy sú o 10:46 a 45:48 ).
Máte už náš eBook INTUITKA 😉, s ktorým sa deti naučia hodnotám ako láskavosť, vďačnosť, úsmev … ? Tu si ho môžete stiahnuť >>>
Blog pre Vás spracovala Anna Bučič – lektorka Školy intuície
