Milí čitatelia nášho blogu. Rozhodla som sa s Vami pozdieľať list jednej maminy, ktorej sa podarilo nájsť v hektike dnešných dní vzácny čas na spoločne a zmysluplne strávené chvíle so svojím synom. Jej list je krásne dielko, nemohla som si ho nechať len pre seba. 🙂 A verím, že Vás inšpiruje, pretože sama ako mama viem, že v dnešnej dobe nie je jednoduché nájsť si čas, a navyše mať i hodnotný obsah na vzájomné zdieľanie…
„Milá Ľubka, chcem Ti poďakovať za inšpirácie na rozvoj intuície a tiež za hru Moja dúha.
Je to hra, ktorá vniesla do nášho života, života našej rodiny
- veselosť farieb,
- hravosť Čakrúšika,
- tvorivosť omaľovaniek,
- jagot kamienkov,
- stíšenie a pokoj meditácie,
- cvičenie jogovej pozície,
- dýchanie,
- ale aj informácie
Informácie o tom, že aj neviditeľné sa občas stáva viditeľným a viditeľné občas hmatateľným.
Nádherná súhra všetkých vnemov, intuitívno-informačné vnímanie a harmónia bytia.
Syn Marko (8 rokov) sa po rozbalení a otvorení hry neskutočne vytešoval z kamienkov a krásneho USB kľúča vo forme náramku. Chcel ho dokonca nosiť na ruke aj do školy. 🙂 Počas celého týždňa, keď sme si každý večer spoločne pripravovali oblečenie prislúchajúce danej čakre na nasledujúci deň a takmer v rovnakom čase každý deň sme SPOLOČNE meditovali, vizualizovali, cvičili jogové pozície a potom následne sa o tom rozprávali, tým všetkým sme sa postupne prepracovali k akýmsi naším rituálom. 🙂 To vnímam v tom našom hektickom svete ako úžasný benefit a som vďačná za tieto spoločné chvíle.
Krásne bolo sledovať syna, ako v snahe dozvedieť sa viac o jednotlivých energetických centrách sám číta jednotlivé kartičky (nestáva sa totiž často, aby si sám od seba čosi čítal).
Veľmi intenzívne som vnímala celkové stíšenie a upokojenie všetkých zúčastnených a príjemnú atmosféru domova.
Taktiež som si uvedomila, že moje deti neboli počas zimného obdobia takmer vôbec choré. Možno je to len náhoda… alebo ani nie. Ale meditačná práca na čakrách určite mala svoj zmysel.
Syn Marko sa taktiež úplne otvoril pocitom, ktoré počas cvičení prežíval. Nebolo by na tom asi nič zaujímavé, kebyže tie pocity vedel verbálne vyjadrovať, ale má s tým troška problém. Podrobne popisoval ako cítil vibrácie,teplo, jemné štípanie, lásku.
Na záver po celom týždni mi povedal: “ Mamka, veď my ľudia sme vlastne také dúhy“.
Nádherné.
Avšak asi tým najvačším benefitom toho všetkého je podľa môjho názoru poznanie, že to, ako sa cítime fyzicky a psychicky, závisí len od nás a to je neskutočne oslobodzujúce poznanie. A práve preto som nesmierne vďačná za všetky inšpirácie od Vás a aj túto úžasnú hru, prostredníctvom ktorej môžem svojim deťom odovzdať do života tak prospešné informácie.
S pozdravom mamka intuítivca Marka, Ľubka T.“