Dobre, poďme si teda povedať, čo vieme o intuícii. Niekoľko zásadných faktov…
Asi pre väčšinu z Vás je určite známy fakt, že intuícia je kategória ľudského vnímania – prijímania informácií o svete… Len tí najzarytejší skeptici sa rozhodli dištancovať sa od intuície ako takej a vôbec nepripúšťajú jej existenciu. Týchto my nechajme na pokoji…
Faktom však je, že už v r.1922 svetoznámy psychológ Carl Jung popísal intuíciu ako samostatnú kategóriu – ako spôsob ľudského vnímania. Myslenie a preciťovanie pocitov zas popísal ako spôsob usudzovania.
V podstate, ľudia to vedia od nepamäti a kedysi dávno svoju intuíciu aj využívali ako smerodatný spôsob prijímania informácií. Všetci vieme, že 5 zmyslov, ktoré používame na príjem informácií o svete, je veľmi limitovaných… často nás privádzajú do omylov… uši počujú zvuky len do 20.000 Hz, oči vidia len obmedzenú časť svetelného spektra od 420 do 750 nm, zavoniame na malú vzdialenosť … no a hmat a chuť sú kontaktné zmysly, takže ak nie sme v priamom spojení s objektom „skúmania“, info o ňom hmatom ani chuťou nezistíme…
Preto je nutné spojazdniť aj svoj šiesty zmysel.
Nebudem vám klamať, úplne jednoduché to zas nie je.
Je to hlavne preto, lebo:
- Pochybujeme o svojej schopnosti, že dokážeme intuíciou získať informácie
- Nevieme s istotou rozlíšiť, „odkiaľ“ prišla informácia
- Nie sme dostatočne „čistí“, aby sme vedeli získanú informáciu dekódovať
Všetkým týmto trom oblastiam sa stručne povenujem.
- Pochybnosti o sebe samom
Už nastavenie spoločnosti je také, aby sme svojej intuícii prestali veriť. V škole sa učíme dôverovať iba tým výsledkom, ktoré sme získali logickým procesom, analýzou alebo zapamätaním. Ak nám niečo príde intuitívne, nie je to brané do úvahy a dostaneme päťku, lebo nevieme zdôvodiť, ako sme výsledok dostali.
V tomto režime funguje aj celá spoločnosť, a tak postupne svoju intuíciu odsúvame nabok, až na ňu častokrát úplne zabudneme. Ak nám niečo aj príde intuitívne, náš analytik do toho začne vŕtať a my mu väčšinou chytíme stranu… následky v živote často bývajú kruté.
- Odkiaľ prišla informácia
Ak sme už aj v stave pripustiť, že intuíciu máme a ideme ju začať využívať, narazíme na ďalší „problém“. Prišla ku mne info, ako však viem rozlíšiť, či je to moje „chcenie z ega“ alebo „ info vyššieho vedenia“? V takejto chvíli je potrebné zamerať sa na svoje ego a zistiť si o ňom viac. Keď som ochotný pozrieť sa sám na seba a úprimne sa postavím zoči voči aj nepríjemným informáciám o sebe, vtedy som už na dobrej ceste a postupne začnem byť schopný identifikovať, či sa k slovu hlási moje ego alebo je to moje vnútorné vedenie.
- Byť dostatočne „čistý“
Toto je téma nás všetkých. Intuícia totiž sídli v úrovni podvedomia… a podvedomie je „nepreskúmaná pivnica zahádzaná haraburdami“. Sú v nej schované staré hrnce plné strachu z prachu, obtlčené črepníky potlačeného hnevu, v skrini zaprášené šuflíky emočných blokov, zranení, rodových vzorcov správania… toto všetko môže do nášho intuitívneho vnemu zasiahnuť a prifarbiť získanú informáciu. Východiskom je začať upratovacie práce a postupne haraburdy v pivnici vyhádzať.
ČO S TÝM?
Na všetkých týchto úrovniach poďme začať pracovať. Možno to potrvá dlhšie, ale dobrá správa je, že prácou na svojej vlastnej intuícii sa začne náš život zlepšovať komplexne, vo všetkých sférach. A to stojí naozaj zato. Veď vlastne, nato sme sa narodili 🙂
