CHRÁŇ SI TO AKO „OKO V HLAVE“

Tieto slová mi často vravievala moja babička. Poukazovala tým na hodnotu a vysokú cenu toho, čo som si mala chrániť. Nešlo len o veci materiálne, ale v prvom rade o tie, ktoré si máme vážiť NAOZAJ.

To „oko v hlave“ nie je však len symbol pre veci, ktoré majú hodnotu. ONO NAOZAJ EXISTUJE. 

Už v starých písmach Egypta sa nájdu vyobrazenia tzv. Horovho oka, ktoré nápadne pripomína jednu žľazu s vnútorným vylučovaním ukrývajúcu sa v našej hlave. Táto žľaza sa odborne nazýva epifýza a nielen navonok pripomína „Horove oko“. Ona má aj štruktúru oka – zrakového orgánu. Žeby práve toto bolo ono povestné „oko v hlave“, ktoré si máme chrániť? A prečo si ho vlastne máme chrániť?

Medicína označuje epifýzu častokrát ako „zakrpatenú žľazu“ a o jej funkciách vie len niečo. Prečo nám epifýza zakrpatela? Keď nepoužívame naše svaly, tak veľmi rýchlo atrofujú, zakrpatievajú, strácajú sa… Ako je to teda s tou našou epifýzou? Na čo sme ju mali využívať, na čo bola pôvodne pre ľudskú bytosť „vymyslená“?

Vedeli ste, že jasnovidní ľudia majú epifýzu oveľa väčšiu ako bežný človek? Nebude náhodou práve tu skryté to tajomstvo? Nie je načase začať sa starať o naše „oko v hlave“, ktoré dokáže vidieť aj „neviditeľné?“

Veľa otázok… Ale už aj veľa odpovedí.

Mozgové centrá, ktoré majú na starosti našu intuíciu, telepatiu, originalitu či jasnozrivosť, ležia na stredovej čiare mozgu. Neurobiologický základ pre umiestnenie intuície na vrch hlavy spočíva v tom, že v týchto miestach leží čosi, čomu sa hovorí “lebečný šev”, zrastenie lebečných kostí, ku ktorému dochádza až neskôr po pôrode. V podstate sa rodíme s lebečnými kosťami nezrastenými a na hlave máme “mäkké miesto – fontanelu”, cez ktorú sme už od narodenia prepojení s Vesmírom. Nie je preto náhoda, že žľazy s vnútorným vylučovaním /epifýza, hypofýza/ sú práve na stredovej čiare mozgu.

V tradícii Východu aj Západu sa epifýza oddávna spájala s dušou a predstavivosťou. Grécky anatóm Herofilus, ktorý žil v 4. storočí pred Kristom, tvrdil, že epifýza kontroluje prietok myšlienok. Učenci novoveku predpokladali, že je sídlom obrazotvornosti a vďaka nej má naša duša a myseľ vplyv na fyzické telo.

Epifýza je citlivá na svetlo a denný čas, čo súvisí s hormónom melatonínom. Epifýza ho produkuje len v noci, v tme. Je známe, že u ľudí, ktorí sa nachádzajú v stave tranzu, epifýza vytvára väčšie množstvo melatonínu.

Ak budeme správnymi technikami našu epifýzu rozvíjať, začne opäť fungovať tak, ako bola stvorená. A my budeme mať možnosť využívať naše prirodzené schopnosti ako intuíciu, vizualizáciu, telepatiu, originalitu…. Tieto nám umožnia žiť kvalitnejší, slobodný život.