VIDENIE BEZ OČÍ a rozširovanie našich hraníc

Videnie bez očí, počutie bez uší, život bez jedla… ako vo vás rezonujú tieto slovné spojenia?

Zdanlivo nespojiteľné, predsa možné. Tí z vás, ktorých tieto témy zaujímajú, ste už určite veľa gúglili. Niektorí preto, aby ste svoje pozitívne predpoklady potvrdili, a iní preto, aby ste sa so zadosťučinením presvedčili o opaku. Podarilo sa vám nájsť celú škálu rôznych názorov, domnienok, videí, však?

Aká je teda pravda o videní bez očí?

Nejdem tu teoretizovať a ani vysvetľovať, ako by toto mohlo, resp. nemohlo fungovať.

Ja vám tu ponúkam môj osobný príbeh mamy a lektorky.

Od narodenia silná skeptička, ktorá neuverila ničomu, čoho sa nedotkla… podedené po ockovi. 🙂

Prvá mimozmyslová skúsenosť prišla na vysokej škole, priamy kontakt „skeptika“ s jemnou realitou inej dimenzie… neviem odhadnúť čas, ktorý som v tejto zvláštnej vibrácii strávila. Vtedy som sa začala pozerať na veci okolo seba trošku inou optikou.

Pán Boh to tak asi chcel, aby som sa dokázala na veci pozerať otvorene a pripravoval mi jednu skúšku za druhou. Vtedy som ešte neverila, že existuje. Postupne sa menil môj pohľad na svet… Zažila som silné situácie, v ktorých som bola nútená púšťať staré zažité vzorce myslenia, spracovávať emócie a načrieť hlboko do svojho podvedomia… to všetko viedlo do takého stavu, kedy som sa otvorila všetkému novému, bez prvoposudzovania a kritizovania.

Vtedy mi prišla do života ďalšia príležitosť posunúť svoje hranice ešte ďalej. Kurz videnia bez očí pre deti u zahraničnej lektorky. Môj muž miluje experimenty, tak sme zaexperimentovali so synom J… s dôverou.

Borisko absolvoval kurz s ďalšími deťmi. Výsledok – po dome sa začal prechádzať v zastriekaných lyžiarskych okuliaroch a vykonával v nich bežné činnosti – utieral riad, skejtoval na ulici, písal úlohy, hral na klavíri… ako mama som to sledovala, pozorovala… občas sa vo mne ozval starý skeptik, ktorý neveril. Raz prišiel Boris do kuchyne s nadšeným výrazom: „Mamííí, ja som si zavrel oči, že si idem oddýchnuť a zrazu som uvidel svoju ruku so zavretými očami… Chceš, aby som ti to ukázal?“

Začali sme sériu pokusov. Borisko mi ukazoval, čo kde vidí, napodobňoval ma, čo robím, vyhľadal na obrázku to, čo som mu povedala, prečítal odstavec z knihy. Stále so zavretými očami… „No, tak toto je už naozaj haluz, mám dosť!!!“

Takúto vec musíte rozchodiť, to neviete hneď stráviť.

Keďže v tom čase som sa venovala One brainu a pripravovala som semináre, rozhodla som sa po pár dňoch pribrať do svojho portfólia aj túto novú tému – rozvoj intuície a videnia bez očí. A tak som vyštudovala kurzy intuitívneho vnímania a stala som sa lektorkou.

Odvtedy som naučila vidieť bez očí už takmer 1000 detí na Slovensku. Zážitky boli neskutočné, výsledky ohurujúce. Začali sa mi ozývať maminy detí, ktoré kurz absolvovali s tým, aké nové veci sa v ich deťoch začali odkrývať. Keby som ich tu mala pospomínať iba polovicu, nestačí celý tento časopis. Spomeniem len niektoré, a to v skratke:

Maťko radí rodičom, kam majú ísť zaparkovať. Saška sa orientuje v neznámom meste ako s navigáciou v hlave, Peťka pomáha celej rodine hľadať stratené veci, Adamkovi sa znížili prejavy dyslexie a číta plynule, Matúško a Ninka vidia auru svojich rodičov, Emka s kamarátkou komunikujú telepaticky, Kika sa zlepšila v logických matematických úlohách, Betka pred príchodom do čakárne „vidí“ už vopred, koľko je tam ľudí, Miško predvída drobnosti z bežného života, Peťko sa po kurze výrazne zlepšil v škole, Karolínka je odvážnejšia a už nie je utiahnutá, Timko sa zrazu zlepšil v pamätaní si básničiek, Viki vykrýva na karate údery, ktoré nemohla vidieť očami, Lesia sa v sne učí angličtinu, Timea sa vie lepšie koncentrovať, Borisko odpovedá na otázky, ktoré mu mama ešte nepoložila, Simonka vie nacítiť, aké otázky budú v písomke, Dodo na futbale intuitívne vie, kam ide súper nahrať… Ešte???

Nie sú to však len náhodné vnemy. Rodičia popisujú, že ide skôr o zmenu stavu dieťaťa, jeho chápania, myslenia, preciťovania a konania. Akoby ten ich mozog začal viac „procesovať“.

Ako je to možné?

Ľudský mozog miluje výzvy. Rád plní úlohy, ktoré mu zadáme. Akonáhle mu dáme úlohu, ktorú nevie hneď splniť, hľadá možnosti, ako ju vyriešiť a intenzívne „procesuje“. Stimuláciou mozgu nejakou úlohou sa vytvárajú nové prepojenia medzi neurónmi za pomoci proteínov, ktoré telo vyprodukuje na tento účel. Prepojenia vznikajú v rôznych centrách, preto aj následné výsledky cvičenia v nepriehľadnej maske sú také vzrušujúce a zasahujú rôzne oblasti kognitívnych funkcií aj intuitívnych schopností. Štatistiky a skúsenosti lektorov tejto techniky na celom svete ukazujú, že výrazné zlepšenie prichádza predovšetkým v oblasti intuitívnych vnemov, vo vizualizácii a koncentrácii. Preto táto technika nie je samoúčelná. Jej zmyslom nie je vidieť bez očí, ale vytvoriť v mozgu množstvo nových prepojení, a to v rôznych centrách. Vnímanie dieťaťa, spracovávanie informácií, uvažovanie aj rozlišovanie sa potom stávajú oveľa výraznejšie a jasnejšie. A predovšetkým, menia sa hodnotové postoje.

Ďalším prínosom zvládnutia techniky je rozšírenie obzorov a posunutie hraníc. Sú to práve hranice mysle, ktoré človeku umožnia túto techniku zvládnuť alebo nie. A to nielen na vedomej úrovni. Podvedomé bloky a presvedčenia môžu byť oveľa deštruktívnejšími, ako si myslíme. A to nielen pri nácviku tejto techniky, ale v celom živote.

Na seminári Marka Komissarova na tréning videnia bez očí v Bratislave sa pred niekoľkými rokmi zúčastnilo asi 15 dospelých zo Slovenska. Bola som medzi nimi. Väčšina z nás techniku zvládla, ale u niektorých boli podvedomé vzorce také silné, že sa to nenaučili. Ani v tomto prípade si však netreba zúfať. Nie je to jediná technika na zvyšovanie kapacity nášho mozgu. A samozrejme, je potrebné začať pracovať predovšetkým na čistení svojho podvedomia, kde sa ukrýva obrovská hora nevyriešených emočných a mentálnych blokov. Ja osobne od tohto seminára sa úplne inak pozerám na svoju myseľ, snažím sa byť jej pozorovateľom a sledovať, čo všetko si dokáže vymyslieť a ako dokáže ohraničovať BYTIE SAMOTNÉ 🙂

Videnie bez očí nie je cirkusové číslo, nie je to o predvádzaní sa pred kamarátmi a známymi. Je to o zmene optiky. Mojou najobľúbenejšou technikou na sebarozvoj sa v posledných rokoch stala hlavne meditácia a modlitba. Uvedomujem si však hodnotu každej techniky, ktorá posunie hranice človeka. Preto v škole intuície ponúkame deťom a dospelým množstvo techník na svoj vlastný rozvoj a získanie uvedomení. Každý si dokáže vybrať svoju obľúbenú.

Najväčší zážitok som však ako lektorka intuície a videnia bez očí mala z jednej situácie. Prišla za mnou mamina so 4-ročným chlapčekom, ktorý sa narodil bez očných nervov. To znamená, že z očí mu nevedú nervové vlákna do mozgu. Majko nikdy nevidel. Inak veľmi živé a roztomilé chlapča. Podarilo sa mi ho skľudniť len na malú chvíľočku… Čo sa však vtedy udialo, ma úplne dostalo.

Nasadili sme mu nepriehľadnú masku, akože to je zázračná maska superhrdinu, v ktorej sa zjavuje svetielko… O chvíľočku už chlapček s istotou rozoznával svetlo od tmy. Zimomoriavky…

„Vyskúšame farby“, hovorím si v duchu a prikladám farebné priehľadné fólie pred masku. „Jééééj!!!“ zajasá drobček. „Majko, čo sa ti tam tak zapáčilo?“ Chlapček to nevedel pomenovať, nikdy predtým nič také nevidel. V oku ma zašteklila slza a skotúľala sa dolu tvárou, hrdlo sa zovrelo.

„Majko, to bola červená farbička, vieš?“ „Celvená“, zopakovalo chlapčiatko s radosťou.

„A toto je modrá!“ „Modlá.“ „A tu žltá, vidíš?“

Po chvíli nám chlapča pomenovávalo tieto 3 farby a my s maminou proste plakali a plakali… potoky takých úprimných sĺz dojatia a vďačnosti…

Na ďalší deň som dostala tento mail:

„Ahoj Ľubka 🙂

ešte včera pred deviatou večer som musela ísť zháňať fólie :). Majko sám mi povedal, že mu mám pustiť dlhú pesničku, kým bude doma iba s tatinom, a mám ísť kúpiť fólie, aby sme mohli „svetielkovať“. Jemu sa to páčilo, sám to chce robiť. Doma sa už na to pýtal a večer ma hladkal po líci a pýtal sa ma, či aj Teba môže takto pohladkať. Keď som sa spýtala, prečo Ťa chce takto pohladkať, tak mi povedal, že za svetielka :).“

Prečo sa teda táto technika nepoužíva pri pomoci nevidiacim, resp. zrakovo postihnutým ľuďom? Prečo sa ešte vedecká obec neodvážila začať dôsledný a dlhodobý výskum v tejto oblasti? Osobne poznám niekoľko zrakovo postihnutých ľudí, ktorým sa podarilo usilovným tréningom tejto techniky zlepšiť kvalitu svojho života. Avšak v rámci spoločnosti to kdesi zastalo… na skepticizme a obhajovaní „plochej Zeme“.

My osobne sme už začali pracovať na jednom výskume v tejto oblasti, ktorého výsledky zverejníme, keď bude ukončený. Toto je však téma, ktorá presahuje jeden malý výskum. Ktorá z veľkých renomovaných vedeckých inštitúcií sa odváži do toho pustiť, aby boli výsledky smerodatné a jednoznačné?

Ako je to teda s týmito „superschopnosťami“?

Sme ochotní pripustiť, že existujú aj javy, ktoré vyzerajú na prvý pohľad veľmi kontroverzne?

Existujú o nich záznamy v starých textoch. Už 600 rokov pred Kristom sa Patandžali zmieňoval o týchto schopnostiach – „sidhi“ vo svojom diele Jogasutry. Detailne ich tam jednu po druhej popisoval.

Ale v tomto článku nejde o to, aby sme niečo dokazovali, milí čitatelia. Ide o to, ako to pojmeme my… nakoľko sme ochotní posunúť hranice svojho vnímania, otvoriť sa novému, otvoriť sa životu. Životu s veľkým Ž, tomu univerzálnemu vedomiu, ktoré je nad všetkým. Alebo sa uzavrieme do pivničky svojej mysle a radšej sa tým nebudeme zaoberať?

ZÁZRAKY SÚ V NAŠICH ŽIVOTOCH OBMEDZENÉ IBA NAŠOU OPTIKOU. A my sme tí, ktorí tento náš pohľad na svet môžeme transformovať.

Videnie bez očí a jeho výskum

neuropsychológ Prof. Elio Konte, Univerzita v Bari, Taliansko

Pred pár rokmi bol v Taliansku uskutočnený zaujímavý experiment. Vykonal ho profesor neuropsychológie Elio Konte, odborník na perceptívno-kognitívnu psychológiu. Experiment spočíval v tom, že pozorovanej osobe boli do nepriehľadnej masky namontované minikamery, ktoré sledovali činnosť očí. Zároveň bol prístrojom sledovaný zrakový nerv a jeho výkon v čase experimentu, teda pri videní bez očí. Pozorovaná osoba mala čítať z obrazovky náhodne generované číslice, zároveň prístroj meral všetky zmeny činnosti zrakového nervu. Experiment dokázal, že pri vnímaní v nepriehľadnej maske a čítaní číslic oči a zrakový nerv vykazovali nulovú činnosť. 

Čo prinesie technika Videnie bez očí? (výroky rodičov detí po absolvovaní videokurzu)

  • Zvýšenie sebadôvery
  • Zlepšenie koncentrácie
  • Zlepšenie predstavivosti
  • Schopnosť predvídať
  • Schopnosť preciťovať
  • Zvýšenie počtu správnych rozhodnutí
  • Zmiernenie dyslexie
  • Zlepšenie tvorby hry v kolektívnych športoch
  • Zníženie stresu
  • Zvýšenie empatie
  • Zlepšenie orientácie v priestore
  • Zlepšenie výsledkov škole

TECHNIKU na VIDENIE BEZ OČÍ a celé know-how nájdete aj vo VIDEOKURZE SVETLÚŠIK>>