PREČO DETI SVOJU INTUÍCIU POČUJÚ?

„Mamí, tu odboč… nejdeš správnym smerom!“ hovorí dcérka svojej mame, keď sa vracajú autom z návštevy od maminej známej, u ktorej boli prvýkrát… 

„Ale, Paťka, netáraj… odkiaľ to môžeš vedieť? Však je úplná tma…“

„Hmmm, neviem, ale cítim, že proste nejdeme správne.“

„Vieš čo? Teraz nemôžem zastať, určite sme dobre.“

„Ee…“ zakrútila Paťka hlavou, ale nechala mamu, nech si robí podľa seba. Však ona je dospeláčka.

Po 15 minútach jazdy mamka prudko pribrzdila. Zaregistrovala, že prešla okolo čerpačky… bola na obyčajnej ceste, takže pre istotu sa otočila. Zastala a vbehla dnu: „Prosím vás, aká je toto pumpa? Kde to sme?“

Odpoveď ju prekvapila. Bola na úplne inom mieste, ako sa plánovala dostať.

Vrátila sa skleslo do auta. „Paťka, mala si pravdu! Sme na opačnej strane,“ chytila nervy mama.

„Ja som ti to hovorila.“

Takýchto príbehov, kedy dieťa dokázalo situáciu odhadnúť lepšie ako rodič, mám v zásobe tucty… Sú to živé príbehy živých detí a rodičov. Mnohí rodičia mi často rozprávajú alebo píšu o tom, ako sa pre nich deti stali:

  • „osobnými navigátormi“,
  • „hľadačmi stratených kľúčov“,
  • „predpovedačmi nepríjemných či príjemných situácií“,
  • „vytušiteľmi prázdnych parkovacích miest“,
  • „večnými prekvapovačmi“ 🙂 🙂 🙂

Prečo je to tak? Prečo deti vedia zachytiť aj jemné signály a rozhodnúť sa správne na rozdiel od ich rodičov?

Pravda je taká, že deti sú určite otvorenejšie a nešpekulujú. To je najpodstatnejšia vec, aby bol človek schopný zachytiť mimozmyslovú informáciu a vyhodnotiť ju správne, tak, aby mu poslúžila pre prospech. My, dospeláci, potrebujeme najskôr stať sa deťmi… musíme sa ešte veeeľa učiť, aby sme boli schopní svoje vnímanie otvoriť svetu v jeho úplnosti. Roky sme predsa pracovali na uzamykaní svojej mysle do noriem, pravidiel, logických a presne zdôvodniteľných postupov. A teraz sa krôčik po krôčiku potrebujeme vrátiť z mysle do srdca.

Dnes si povieme viac práve o intuícii… to, čo ste o nej možno nevedeli… nebudeme sa tu nudiť a opakovať si veci, ktoré už o intuícii dávno viete. Ale to, čo nájdete na ďalších riadkoch, vás môže výrazne posunúť pri začlenení intuície, vášho šiesteho zmyslu, do svojich životov.

Nebudem vám klamať, úplne jednoduché to zas nie je. Prečo?

Je to hlavne preto, lebo:

  1. pochybujeme o svojej schopnosti, že dokážeme intuíciou získať informácie,
  2. nevieme s istotou rozlíšiť, „odkiaľ“ prišla informácia,
  3. nie sme dostatočne „čistí“, aby sme vedeli získanú informáciu dekódovať.

Všetkým týmto trom oblastiam sa stručne povenujem.

  1. Pochybnosti o sebe samom

Už nastavenie spoločnosti je také, aby sme svojej intuícii prestali veriť. V škole sa učíme dôverovať iba tým výsledkom, ktoré sme získali logickým procesom, analýzou alebo zapamätaním. Ak nám niečo príde intuitívne, nie je to brané do úvahy a dostaneme päťku, lebo nevieme zdôvodniť, ako sme výsledok dostali.

V tomto režime funguje aj celá spoločnosť, a tak postupne svoju intuíciu odsúvame nabok, až na ňu častokrát úplne zabudneme. Ak nám niečo aj príde intuitívne, náš analytik do toho začne vŕtať a my mu väčšinou chytíme stranu… následky v živote často bývajú kruté.

  1. Odkiaľ prišla informácia

Ak sme už aj v stave pripustiť, že intuíciu máme a ideme ju začať využívať, narazíme na ďalší „problém“. Prišla ku mne informácia. Ako však viem rozlíšiť, či je to moje „chcenie z ega“ alebo „informácia vyššieho vedenia“? V takejto chvíli je potrebné zamerať sa na svoje ego a zistiť si o ňom viac. Keď som ochotný pozrieť sa sám na seba a úprimne sa postavím zoči-voči aj nepríjemným informáciám o sebe, vtedy som už na dobrej ceste a postupne začnem byť schopný identifikovať, či sa k slovu hlási moje ego alebo je to moje vnútorné vedenie.

  1. Byť dostatočne „čistý“

Toto je téma nás všetkých. Intuícia totiž sídli v úrovni podvedomia… a podvedomie je „nepreskúmaná pivnica zahádzaná haraburdami“. Sú v nej schované staré hrnce plné prachu strachu, obtlčené črepníky potlačeného hnevu, v skrini zaprášené zásuvky emočných blokov, zranení, rodových vzorcov správania… toto všetko môže do nášho intuitívneho vnemu zasiahnuť a prifarbiť získanú informáciu. Východiskom je začať upratovacie práce a postupne haraburdy v pivnici vyhádzať.

ČO S TÝM?

Na všetkých týchto úrovniach je potrebné začať pracovať. Možno to potrvá dlhšie, ale dobrá správa je, že prácou na svojej vlastnej intuícii sa začne náš život zlepšovať komplexne, vo všetkých oblastiach. A to stojí naozaj za to.

Veď vlastne, na to sme sa narodili…