Vždy, keď sa stretnem s mojimi malými intuitívcami, dozvedám sa od nich zázračné príhodičky, ktoré sa im počas mesiaca stali. Vtedy si uvedomím, akú veľkú vec v našej školičke intuície robíme. S akou istotou deti vnímajú svoje intuitívne vhľady, ako samozrejme a s ľahkosťou prijímajú nové vnemy, dokonca často ani nerozlišujúc, ktorým „kanálom“ k nim informácia prišla…
Mnohí rodičia mi píšu, že aj oni by chceli naštartovať svoju intuíciu a vedieť sa podľa nej orientovať. Sú pripravení cvičiť a začleniť do svojho režimu „tréningovú minútku s intuíciou“ ako nadštandard bežného dňa.
A ja som pochopila jednu veľkú vec… najväčší kus „roboty“ urobíme, keď tieto „nadštandardné a výnimočné schopnosti“ začneme brať ako ÚPLNE NORMÁLNE… pretože oni normálne aj sú… ak im pripisujeme status výnimočnosti, nadštandardnosti a mystickosti, nie vždy si dokážeme veriť, že aj my to dáme
A toto je základná fyzika… to, čo je pre mňa normálne, sa mi normálne deje v živote… bez úsilia… a to preto, lebo platí „AKO DNU, TAK AJ VON“ … nádherný vesmírny zákon rezonancie popísaný kvantovou fyzikou…
Tak, a teraz sa poďme pozrieť na intuitívne ministorky našich detvákov, prerozprávané ich rečou:
Lukas, 10r. „Pred hodinou biológie som mal zrazu tušenie, že ide byť písomka, aj keď nám to učiteľka nepovedala… tak som sa rýchlo začal učiť. Našťastie, lebo tá písomka aj bola.“ 🙂
Eliáš, 9r. „ Mama mi povedala, že na ďalší deň pôjdem s bratom do Handlovej, a ja som vedel, že sa to nestane… na druhý deň sme nikam nešli.“
Marek, 9r. „Na literatúre sme čítali článok a ja som prestal dávať pozor. Zrazu ma učiteľka vyvolala, aby som pokračoval a ja som sa hneď našiel a čítal presne od tej vety, kde skončil môj spolužiak.“
Ela, 11r. „ Kamoška mi chcela dať hádanku a ešte ju ani nezačala hovoriť a ja som jej odrazu povedala odpoveď!“ 🙂
Karolko, 8r. „ Na triednom kole Hviezdoslavovho Kubína som vedel, že to idem vyhrať a presne to sa aj stalo.“
Terezka, 10r. „Učiteľ na zemepise nám dával súradnice mesta, ktoré sme mali uhádnuť… ešte ani nezadal súradnicu a ja som už prečítala jeho myšlienku a povedala som, že Bratislava… a naozaj nám chcel dať toto mesto.“
Matúško, 11r. „Písali sme veľmi ťažký diktát a vždy, keď som niečo nevedel, tak som sa naladil na svoju intuíciu a napísal som podľa nej. A dostal som 1, nemal som ani jednu chybu.“
Barborka, 10r. „Pred telesnou som tušila, že sa mi niečo nepríjemné ide udiať a naozaj som mala úraz, našťastie nie strašný, lebo som si už dávala viac pozor.“
Matúš, 10r. „Ja som išiel zo školy a zrazu ma ťahalo ísť po inej ceste, ako chodievam inokedy. A našiel som tam 5 Eur.:) A ešte sa mi nedávno na premiére v divadle, kde som mal spievať sólo, stalo, že som intuitívne vycítil, že mám ísť na inú stranu javiska, lebo mi omylom postavili moju stoličku na opačný koniec… bola úplná tma, ja som tú stoličku nevidel, ale vedel som, že je inde, ako bývala na skúškach.“
Boris, 13r. „ Mne sa raz stalo, že Mirko chcel kúpiť sklené fľaše na mlieko a mne sa zrazu „zjavil obraz v hlave“ , a videl som, že sú na najvyššom regáli v jednom zapadnutom obchode. On tam išiel a naozaj ich tam našiel, predavačka mu ich musela na rebríku vyhrabať úplne zozadu, lebo ich nebolo zdola vidno.
Z týchto a ďalších príbehov raz napíšem knihu, sľubujem… lebo je to nádhera, aké NORMÁLNE to už pre tieto deti zo školičky intuície je.
A nezabudnime, „ako dnu, tak aj von“…
Pre viac info o možnostiach rozvoja intuície si stiahnite Ebook zdarma
