Keď som Zuzku zbadala na seminári o témach, ktoré obyčajní ľudia neriešia, vedela som, že ma moja intuícia opäť neklamala.
V akejkoľvek roli sa na obrazovke ocitla, vždy som ju vnímala ako jemnú éterickú bytosť, ktorá hľadá hlbší zmysel bežných vecí… Z jej tváre s milým úsmevom som vycítila jej túžbu po pravde a ťahanie sa za „svetlom“.
Zazrela som ju zadumanú, opretú o roh školskej chodby, čakajúcu na seminár… Potešila som sa. Dobre som to nacítila 🙂 🙂 🙂
Vedela som, že Zuzka má aj detváky a hneď mi napadlo, že aj vás určite bude zaujímať jej názor na to, čo je podľa nej potrebné odovzdať deťom do života. A tiež to, ako sa pozerá na svoje filmové a životné role…
Ahoj, Zuzka. Tak veľmi sa teším, že mám tú príležitosť Ťa spoznať osobne. Vážim si Ťa ako herečku… Tvoje postavy sú totálne autentické, verím Ti všetko, čo hráš. Ako sa Ty pozeráš na svoje role? Ako posúvajú Tvoje vedomie? Kým si naozaj a čo iba hráš?
Čím ďalej, tým viac sa mi potvrdzuje fakt, že niektoré role neprichádzajú ku mne náhodou. Väčšinou v nich vždy nájdem odkaz. Buď mi nastavujú zrkadlo a prostredníctvom toho som konečne schopná vidieť seba alebo ma učia niečomu novému, niečomu čo vo mne chýba.
Pri práci svoje role analyzujem a spoznávam a snažím sa ich pochopiť. Je to veľmi dôležité, aby som ich vedela potom cez seba odovzdať či už divákovi v hľadisku divadla, kina alebo televízie.
Vžívam sa do svojich postáv a preciťujem ich, ale aj napriek tomu je v pozadí vždy nado mnou moje vlastné vedomie, ktoré stráži tú tenkú hranicu medzi svetom postáv a mojim svetom. Po skončení výkonu sa vždy s radosťou vraciam do svojho. Nechcem sa nechať pohltiť a ovládnuť aj v súkromí postavou, ktorú hrám. Mám rada svoj svet :))
Máš dve detičky… čo by si im Ty ako človek pátrajúci po pravde chcela odovzdať do života? Čo je podľa Teba potrebné a naopak, čo je zbytočné či kontraproduktívne?
Toto je ťažká otázka, na ktorú ešte ani sama nepoznám úplne odpoveď. Bola by som veľmi šťastná, keby sa mi podarilo im odovzdať čo najviac dobrého a hodnotného, aby z nich vyrástli sebavedomí, sebaistí, šťastní, pokorní a láskaví ľudia.
Oni sú mojimi veľkými učiteľmi. Od prvého dňa ma učia a sú mojím zrkadlom. Vďaka ním sa snažím byť lepšou bytosťou a verím, že tým zabezpečím aj im krajší a naplnenejší život.
Ako vnímaš potrebu rozvíjať deti ako harmonické osobnosti, potrebu nechať im ich intuíciu, kreativitu, predstavivosť?
Kreativita, intuícia a predstavivosť sú presne tie vlastnosti, dary či zručnosti, ktoré sme dostali do vienka všetci. Myslím si, že aj vďaka ich rozvíjaniu sa z nás stávajú vyrovnané, citlivé, láskavé a sebavedomé bytosti. Snažím sa tieto prirodzené vlastnosti u svojich deti podporit‘, nekresať a neobmedzovať ich zbytočnými strachmi, predsudkami, pravidlami a obmedzenosťou dnešného sveta.
Sprevádzať deti životom je zatiaľ pre mňa tá najväčšia najťažšia, ale aj najkrajšia a najhodnotnejšia úloha v tomto živote. Nejde mi to vždy výborne a tiež robím chyby, ale snažím sa ako najlepšie viem :))))
Zuzka, veľmi pekne Ti ďakujem za krásny rozhovor… bolo mi potešením stretnúť Ťa a spoznať trošku bližšie ako z obrazovky.
A ako sa môžu s potrebou rozvoja intuície, kreativity a predstavivosti u svojich detí vysporiadať všetci rodičia? Kuknite SEM 🙂
Vďaka, Ľubka
