Keď ľuďom poviem, čo robíme na našich kurzoch, reakcie bývajú dve. Buď záujem a zvedavosť, alebo divný úsmev neveriaceho Tomáša 😊 Chápem oboje. Sama som kedysi patrila k tým, ktorí by sa na to pozerali cez prsty.
Ale potom som to uvidela na vlastné oči.
Môj syn Borisko sa ocitol na kurze u ruskej lektorky. Výsledok? Po dome sa začal prechádzať v zastriekaných lyžiarskych okuliaroch a vykonával v nich bežné činnosti – utieral riad, skejtoval na ulici, písal úlohy, hral na klavíri… ako mama som to sledovala, pozorovala… občas sa vo mne ozval starý skeptik, ktorý neveril. Raz prišiel Boris do kuchyne s nadšeným výrazom: „Mamííí, ja som si zavrel oči, že si idem oddýchnuť a zrazu som uvidel svoju ruku so zavretými očami… Chceš, aby som ti to ukázal?“
Začali sme sériu pokusov. Borisko mi ukazoval, čo kde vidí, napodobňoval ma, čo robím, vyhľadal na obrázku to, čo som mu povedala, prečítal odstavec z knihy. Stále so zavretými očami…
Natoľko ma to fascinovalo, že som sa rozhodla ďalej to skúmať a začala som sa zaoberať rozvíjaním intuície a našich ľudských potenciálov…
Odvtedy prešlo už takmer 14 rokov…
Stala som sa lektorkou intuície a videnia bez očí a začala som sprevádzať deti aj dospelých. Vznikol krásny projekt – na celom Slovensku aj v Čechách sa teraz deti aj rodičia učia, ako odkryť svoj prirodzený potenciál a rozpamätať sa na svoje schopnosti. Tu sa o tom dozviete viac>>
Zistila som, že to nie je o tréningu a tlaku. Metódy starého myslenia tu nefungujú. Tento proces by som popísala skôr ako objavovanie a skúmanie toho, čo vnímam, čo je vo mne… Sme v skutočnosti oveľa viac, ako si myslíme…
ČO NÁM PÍŠU RODIČIA
Často dostávame správy od rodičov detí, aké nové veci sa v ich deťoch začali po našich kurzoch odkrývať. Spomeniem len pár:
Maťko radí rodičom, kam majú ísť zaparkovať. Saška sa orientuje v neznámom meste ako s navigáciou v hlave, Peťka pomáha celej rodine hľadať stratené veci, Adamkovi sa znížili prejavy dyslexie a číta plynule, Matúško a Ninka vidia auru svojich rodičov, Emka s kamarátkou komunikujú telepaticky, Kika sa zlepšila v logických matematických úlohách, Betka pred príchodom do čakárne „vidí“ už vopred, koľko je tam ľudí, Miško predvída drobnosti z bežného života, Peťko sa po kurze výrazne zlepšil v škole, Karolínka je odvážnejšia a už nie je utiahnutá, Timko sa zrazu zlepšil v pamätaní si básničiek, Viki vykrýva na karate údery, ktoré nemohla vidieť očami, Lesia sa v sne učí angličtinu, Timea sa vie lepšie koncentrovať, Miško odpovedá na otázky, ktoré mu mama ešte nepoložila, Simonka vie nacítiť, aké otázky budú v písomke, Dodo na futbale intuitívne vie, kam ide súper nahrať…
Nie sú to však len náhodné vnemy. Rodičia popisujú, že ide skôr o zmenu stavu dieťaťa, jeho chápania, myslenia, preciťovania a konania. Akoby ten ich mozog začal viac „procesovať“.
AKO JE TO MOŽNÉ?
Ľudský mozog miluje výzvy. Rád plní úlohy, ktoré mu zadáme. Akonáhle mu dáme úlohu, ktorú nevie hneď splniť, hľadá možnosti, ako ju vyriešiť a intenzívne „procesuje“. Stimuláciou mozgu nejakou úlohou sa vytvárajú nové prepojenia medzi neurónmi. Prepojenia vznikajú v rôznych centrách, preto aj následné výsledky cvičenia v nepriehľadnej maske sú také vzrušujúce a zasahujú rôzne oblasti kognitívnych funkcií aj intuitívnych schopností. Štatistiky a skúsenosti lektorov tejto techniky na celom svete ukazujú, že výrazné zlepšenie prichádza predovšetkým v oblasti intuitívnych vnemov, vo vizualizácii, koncentrácii, ale aj v spracovaní blokov a tráum. Preto táto technika nie je samoúčelná. Jej zmyslom nie je vidieť bez očí, ale vytvoriť v mozgu množstvo nových prepojení, a to v rôznych centrách. Vnímanie dieťaťa, spracovávanie informácií, uvažovanie aj rozlišovanie sa potom stávajú oveľa výraznejšie a jasnejšie.
Ďalším prínosom zvládnutia schopnosti je rozšírenie obzorov a posunutie hraníc. Sú to práve hranice mysle, ktoré človeku umožnia tento potenciál rozvinúť.
Nie je to cirkusové číslo.
Táto schopnosť nie je o predvádzaní sa pred kamarátmi a známymi. Je to o zmene optiky. V ŠKOLE INTUÍCIE ponúkame deťom množstvo hier a aktivít na svoj vlastný rozvoj a získanie uvedomení. Každý si dokáže vybrať svoju obľúbenú.
O „superschopnostiach“ existujú záznamy aj v dávnych učeniach. Už 600 rokov pred Kristom sa Patandžali zmieňoval o týchto schopnostiach – „sidhi“ vo svojom diele Jogasutry. Detailne ich tam jednu po druhej popisoval.
V tomto článku však nejde o to, aby sme niečo dokazovali. Ide o to, ako to pojmeme my… nakoľko sme ochotní posunúť hranice svojho vnímania, otvoriť sa novému, otvoriť sa životu. Alebo sa uzavrieme do pivničky svojej mysle a radšej sa tým nebudeme zaoberať?
ZÁZRAKY SÚ V NAŠICH ŽIVOTOCH OBMEDZENÉ IBA NAŠOU OPTIKOU. A my sme tí, ktorí tento náš pohľad na svet môžeme transformovať.
Pozrite si dokument z televízie Markíza>>. Sledujte nás na IG>> alebo FB>>
VYUŽI ZĽAVOVÝ KUPÓN