PRAVDA.
Kto obsiahol tento fenomén? Čo vlastne pravda je? Existuje objektívna pravda?
To, čo vnímame ako pravdu, sú len útržky reality podmienené naším vnímaním, našimi filtrami či blokmi…
Existuje množstvo malých subjektívnych právd a pre každého je jeho život a skúsenosti jeho pravdou. Stotožniť sa s nimi však znamená odstrihnúť sa od naozajstnej, večnej a nemennej pravdy.
Ako sa však dopátrať k tejto univerzálnej pravde?
Je to cesta, na ktorej sme všetci… Všetci sme dostali príležitosť žiť na tejto Zemi, a teda približovať sa k univerzálnej pravde, večnej podstate vesmíru. Cez kolobeh zrodení a odchodov, cez prežitky a uvedomenia v obrovskom počte rolí, stotožnení, imidžov…
Mňa veľmi zaujala kniha CHLAPEC, KTORÝ VIDEL PRAVDU. O to viac, že s deťmi pracujem. Sú to zápisky denníčka malého chlapca, ktorý má schopnosť vidieť to, čo iní nevidia. Záznam postupného približovania sa k pravde od útleho veku až po dospelosť, bolo pre mňa fascinujúcim čítaním a získala som vďaka nemu množstvo uvedomení.
Keďže ide o autentický „prepis“ denníka z detstva a listov z dospelosti, nenájdeme v knihe žiadne špekulácie, ale získame príležitosť byť „na mieste“ priamo s ním, ako postupne jednotlivé vhľady dostáva a ako sa mu odkrýva pravá skutočnosť. Detskou rečou opisuje, ako sa mu tá pravda ukazuje, mnohokrát jej síce vo svojom detskom chápaní nerozumie, ale popíše ju tak, ako mu prišla.
A my sa od neho všetci učíme – vďaka týmto vysvetleniam malého chlapca nám dochádzajú mnohé veci o vlastných životoch.
Viete, že takýchto detí, ktoré vidia pravdu, sa v súčasnom svete rodí desiatky? Do určitého veku, kým sa ešte neporovnávajú s ostatnými, o týchto veciach medzi nebom a zemou otvorene rozprávajú. O žiarivých farbách okolo ľudí, o svojich výletoch do iných fantastických svetov, kde „robia dôležitú prácu v astrálnych úrovniach“, o pravdách a lžiach svojich rodičov, o prírodných bytostiach, o ľuďoch, ktorí už odišli z tohto sveta, ale ich jemnohmotné telá tu ostali…
Stretávam sa s nimi pravidelne v našej školičke. Tieto deti proste zažívajú presahy jemnohmotnej a hmotnej reality, ktoré mávame všetci, ale v hmotnej úrovni si na ne nepamätáme. A oni si ich pamätajú tak, ako ty si pamätáš, že si mal ráno kávu a k nej keksík. Tieto deti vedia, čo sa o chvíľku udeje v ich triede, vnímajú, kto klame, berú svojich rodičov na astrálne prechádzky.
A ich rodičia postupne začínajú meniť svoj materialistický pohľad na svet. Tieto deti sa rodia, aby nás učili. Ale ak sa rodičia stavajú do role, že „ja som ten starší a múdrejší a svet je taký, ako ho vidím ja“, tak postupne sa tieto schopnosti v deťoch oslabujú, až zaniknú. Častokrát k tomu prispeje aj konfrontácia zo strany spolužiakov, ktorí týmto deťom povedia, že im „asi šibe“. Veľké šťastie je, keď sú tieto deti v ochrane rodičov, ktorí sú otvorení nekonečným možnostiam stvorenia, nespochybňujú rozprávanie a fantazírovanie svojich detí a pozorne ich počúvajú.
Ak ich budeme počúvať aj my, zistíme, že naše viery a presvedčenia ohraničujú naše možnosti a sami seba tým uzamykáme do malého uzavretého sveta v klietke, z ktorej sa potom nevieme vyslobodiť… až do chvíle, kým si to sami neuvedomíme a neotvoríme sa. Stačí pripustiť, že to, čo vnímajú moje zmysly a to, čo spracováva moja myseľ, nemusí byť to jediné existujúce na tomto svete.
A určite by sme nemali uzatvárať svoje deti. Je potrebné umožniť im prejaviť ich prirodzenosť a to, čo vnímajú… A spojiť ich s ďalšími deťmi, ktoré dokážu vidieť väčšiu časť pravdy, ako vidí väčšina z nás. V našej školičke intuície sa o takýchto veciach otvorene rozprávame, deti ich nevnímajú ako „divné“, ale úplne prirodzené. A to je dôležité.
Ak aj Vy máte deti, ktoré veľa „fantazírujú“, rozprávajú Vám o tom, čo robili, keď „boli veľkí“, vnímajú auru ľudí či komunikujú s „neviditeľnými kamarátmi“, a neviete, ako s tým narábať, môžete nás kontaktovať …
Milí dospeláci :). Otvorme sa a umožnime všetkým názorom, malým aj veľkým pravdám existovať, pretože všetky smerujú do nekonečného potenciálu možností a jedinej univerzálnej pravdy.
„Vo vesmíre vládne len jediná sila. Táto sila nie je neutrálna – je to Duch, Sila života, Láska. Je to Zákon. Je to Boh. My sami a všetko, čo prežívame a vidíme okolo seba, je prejavom Jedinej sily.“ Edgar Cayce
